Príbeh strateného života

Príbeh o dcére Abrahámovej, ktorú som stretol len raz!

Sú príbehy, ktoré ako prídu, tak aj odídu, na druhý deň na ne zabudneme. Príbeh, o ktorom vám teraz napíšem, sa však hlboko a navždy vryl do mojej pamäti. Je smutný, ale veľmi motivačný k praktickému konaniu.

Mnoho rokov dozadu som prechádzal v svojom živote obdobím, kedy som sa veľmi intenzívne modlil za Izrael a Židov v diaspóre. Nič praktické som pre nich ale nespravil. Bol to čas, keď som bol intenzívne duchovný, ale prakticky úplne pasívny. Božie Slovo sa nás však pýta: „Čo to prospeje bratia, keď niekto hovorí, že má vieru a nemá skutkov?… A keby brat a sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu?“ Potom Slovo pokračuje: „ako je telo bez ducha mŕtve, tak i viera bez skutkov je mŕtva.“ (Jak 2)

Pred rokmi nás Boh priviedol do Zakarpatskej oblasti na Ukrajine do mesta Chust k žene, ktorá sa volala Rivka Berger. Bol koniec novembra a vonku hrozná zima. Rivka chcela komunikovať len v Jidiš a preto sme si zobrali zo sebou Zoju (ženu zo Židovskej obce v Chuste), ktorá ju veľmi dobre poznala. Okrem židovstva mali spoločnú ešte jednu vec. Obe prešli koncentračným táborom v Auschwitz. Podobné osudy dvoch ľudí žijúcich v jednom meste. Vošli sme cez dvere (mreže na pántoch) na tmavú chodbu a potom na prvé poschodie, na ktorom bývalo okolo osem rodín. Všade bola tma. Nakoniec sme sa dostali k dverám, kde bývala Rivka. Všade bol odporný smrad, ktorý išiel z WC, v ktorom neboli dvere.

Bol to jediný záchod na celom poschodí. Bol pokazený a všetko vytekalo von. Po dlhom klopaní Rivka otvorila dvere. Bola to 75 ročná žena. Na sebe mala kabát, lebo v izbe bola zima. Zavesená žiarovka trochu osvecovala izbu. Rivka žila naozaj v strašných podmienkach. To, po čom túžila najviac, bol elektrický ohrievač, ktorým by si mohla zohriať svoje zmrznuté telo. Do Chustu sme sa opäť vrátili vo februári s ohrievačom, ktorý sme dostali darom práve pre ňu. Čakala nás tam však už len šokujúca správa. Rivka v dôsledku chladu a nedostatku jedla v januári zomrela.

Prežila 75 rokov. Bola silná, ale podmienky, v ktorých žila, ju premohli. Prežila Auschwitz, ale neprežila Ukrajinu. Pamätám si, ako som sa po prvej ceste na Ukrajinu vrátil s vnútorným nesúhlasom. Ako to, že ľudia, ktorí priniesli môjho Mesiáša Ješuu, žijú v takýchto podmienkach? Smrť Rivky tento nesúhlas ešte viac posilnila k tomu, aby som sa odhodlal vstúpiť do tejto medzery a dovolil Bohu byť Jeho nástrojom; praktickými skutkami zlepšiť životy týchto ľudí. Rivke už nikto nie je schopný pomôcť, ale tisícom, ktorí ešte žijú, ÁNO. Prosím, spomeň si v modlitbe na tých, ktorí nehovoria o svojich potrebách, ale čakajú a sú odkázaní na pomoc druhých ľudí. Nech Pán žehná každé srdce, ktoré je ochotné vstúpiť praktickým skutkom do potrieb týchto ľudí.

down-arrow (1)Jednorazova pomoc
Get advice, share...down-arrow (1)

Projekty pomoci

Príbeh strateného života

6 mája, 2021
Príbeh o dcére Abrahámovej, ktorú som stretol len raz! Sú príbehy, ktoré ako prídu, tak aj odídu, na druhý deň na ne zabudneme. Príbeh, o ktorom vám t... více zde

Jednorazova pomoc

11 apríla, 2021
"...nemilujme slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou." (1 Ján 3:18)  ZÁMER Pomáhať ľuďom v neľahkých životných situáciách, ktoré ich zaskočil... více zde

Potravinové balíky

11 apríla, 2021
"...som bol hladný, a dali ste mi jesť..." Matúš 25:35 ZÁMER Nakŕmiť hladných, ktorých zdravotný stav, vzdialenosť bydliska a iné podmienky im neumožňujú prísť do jedálne a n... více zde

Jedalne

31 marca, 2021
"...som bol hladný, a dali ste mi jesť..." (Matúš 25:35) ZÁMER Nakŕmiť hladných, ktorých zdravotný stav, vzdialenosť bydlis... více zde